Cyril a Metod- „priniesli nám – divým Slovanom – poznanie“ ?

Nikomu netreba predstavovať Cyrila a Metoda. Oficiálna veda ich považuje za tých, čo priniesli nám – divým Slovanom – poznanie a zostavili nám aj písmo. Hovoria, že bez nich by sme boli divé zvery alebo niečo podobné. Ale prišiel čas sa pozrieť na ich «nezištné» činy bližšie.
V prvom rade, prečo sú považovaní za apoštolov všetkých Slovanov, ak prišli iba na Veľkú Moravu? Podľa informácií, ktoré o nich máme jeden z nich zomrel a je pochovaný v Ríme a druhý je pochovaný na Slovensku – kdesi na hore Zobor. Na územie Kyjevskej Rusi – ako dnes nazývame Veľké kniežatstvo Kyjevské – podľa všetkých historických záznamov nikdy nevstúpili. Nuž prečo ich tak vehementne všetci tiežslovania oslavujú? Pozrime sa na ich «dielo» bližšie.

Ich činnosť časovo súvisí s nástupom najťažšej fázy Poslednej Noci Svaroga, čo sa nedá pri dostatku informácií prehliadnuť. Táto fáza najťažšej Noci Svaroga, ktorá zahalila do temnoty celú Midgard-Zem na Sedem Kruhov Života – 1008 rokov – siahala až po Leto 7504 od UMHCH, t.j. 1995 až 1996 n.l. Temné Sily dokázali zablokovať pozitívne pôsobenie Zdroja Sily uloženého Svetlými PrvoprѢdkami do sibírskej zeme. Bolo to veľmi kritické obdobie, pretože ak by úplne zachvátili našu Zem na počiatku najťažšej fázy Noci Svaroga – ako sa im to neraz podarilo na iných Zemiach – tak ich okupácia našej Zeme by definitívne ukončila existenciu všetkých Slovanov. Ale knieža Sviatoslav im v tom zabránil.

Cyril a Metod absolvovali r. 860 «služobnú» cestu ku Chazarom. Hoci sa nám podsúva, že účelom ich cesty bola akási teologická dišputa, je to sotva pravda. Chazari boli Izraelom tých časov. R. 740 prijali za štátne náboženstvo judaizmus a ich oficiálny štátny symbol bola Dávidova hviezda. Dlhodobo sa «zaoberali» nájazdmi na slovanské územia, vypaľovali slovanské dediny, zabíjali obyvateľstvo a deti a mladé ženy odvádzali násilím do otroctva. Predávali ich v Konštantínopole – Carihrade, ako sa v tom čase volal dnešný Istanbul. Byzancia celkovo pozitívne vychádzala s Chazarmi, chazarskí vládcovia boli v Konštantínopole častými hosťami. Ako sa uvádza v kronike Hinkmara z Remeša, Cyril sa na tejto ceste stretol aj s Maďarmi. Žeby náhoda? Maďari boli niečo ako «pravá ruka» Chazarov, pre ktorých vykonávali služby a chránili chazarské záujmy na západe ich ríše. Zaujímavé je to, že inak bojovní Maďari sa z tejto svojej služby stiahli po jedinej vojenskej akcii Pečenegov. Takáto reakcia Maďarov, ktorí sa nikdy len tak nevzdávali je samo osebe veľmi čudná, hoci Pečenegovia boli tvrdý oriešok.

Aby sme pochopil súvislosti, musíme sa pozrieť na udalosti, ktoré sa odohrávali v tom čase v Kyjevskej Rusi. Táto bola celé veky súčasťou Veľkej Tartarie. Ale v polovici 9. storočia narušil odveké rodové tradície priamy potomok Kija, knieža-varjag Oskoľd a so svojim bratom Dijom zachvátili moc. Podľa prastarej tradície sa kniežatá vyberali na osem rokov, ale boli to výlučne dôstojní ľudia. Za mimoriadne zásluhy sa mohol ich úrad stať doživotným, ale nikdy nie dedičným. V tomto je hlavný rozdiel medzi kniežaťom a kráľom. Z nášho pohľadu je preto kráľ už zdegenerované knieža. Volili sa vždy dvaja – vojenské knieža, nazývaný chán a mierové knieža. V časoch mieru mal v rukách moc mierové knieža, ale v časoch vojny sa vlády chopil knieža-chán. Knieža-chán sa zvyčajne vyberal z kasty profesionálnych vojakov – varjagov.

Oskoľd po zachvátení moci v Kyjeve si dal titul chagan, čo je názov vytvorený spojením oboch mocenských označení, t.j. vojaka chána a svetského kniežaťa. Podľa dobových záznamov bol Oskoľd mimoriadnou osobnosťou svojej doby, talentovaným vojvodcom a vladárom. Zorganizoval niekoľko vojenských výprav Rusov proti Byzancii, ktorú vtedy naši Predkovia nazývali Romeja. Väčšina výprav bola úspešná a Carihrad platil Rusom daň.
V čase poslednej vojenskej výpravy Oskoľda sa pred hradbami Konštantínopola objavila pozemná armáda a aj 360 bojových lodí. Oskoľd dosiahol svoje a cisár nemal na výber iné ako podpis mierovej zmluvy. Oskoľdovi však navrhli krst a prestup na aramejské náboženstvo, lebo toto sa začalo nazývať kresťanstvom až v 12. storočí. Oskoľd neprejavil záujem, ale zrazu nastala zvláštna udalosť – oslepol. Vtedy cisár Michal oznámil Oskoľdovi, že svojej choroby sa nemôže už nikdy zbaviť inak iba krstom, ale ten musí podstúpiť hneď. Takéto náhlenie sa je už samo osebe podozrivé. A tak sa aj stalo. Patriarcha Fótius Oskoľda pokrstil a vzápätí nastalo «zázračné» vyzdravenie. Nemôžeme si nevšimnúť zaujímavé súvislosti. Pán Boh presne «načas» demonštroval na Oskoľdovi svoju silu tak, aby bola výhodná pre Rimanov. Zaujímavé je len to, že keď ruské družiny doľahli na mesto, tak Pán Boh neprejavil voči svojim verným služobníkom – otrokom Božím Rimanom vtedy ani neskôr – žiadnu milosť. Samozrejme, kresťania nám vysvetlia, že Pán Boh sa mohol od hriešnikov odvrátiť, a potom si to rozmyslel. «Nech je za to pochválený», povedal by asi kňaz…
Byzantínci boli vždy zbabelí a úskoční politici. Na to, aby dosiahli svoje ciele vždy využívali akékoľvek prostriedky, pretože «účel svätí prostriedky». Jednou z oblastí, ktorú mali vynikajúco zvládnutú bolo umenie travičstva. Vedeli jedy používať tak, že ich nasadenie bolo veľmi ťažko zistiť a rozoznať. Nuž noví Oskoľdovi «priatelia» mu namiešali jed, ktorého prvým prejavom je strata zraku. Ak sa však do určitého času nepodá správny protijed, tak človek zomrie. Preto bolo veľmi dôležité, aby Oskoľd rýchlo podstúpil krst. Inak by v skutočnosti zomrel. Dvorania museli podstúpiť tento risk, pretože Byzancii išlo o veľa. Vojensky – ako zvyčajne – nemohli Slovanov poraziť, nuž narýchlo sa snažili počas rokovaní a hostín odhadnúť povahu Oskoľda, teda najmä fakt, či po strate zraku bude pravdepodobné, že sa podvolí ich stratégii. Vyšlo im to.

Šikovne oklamaný Oskoľd sa vrátil do Kyjeva a začal silou bojovať proti védickej kultúre. V Lete 6374 (r. 866 n.l.) sa pokúsil pokrstiť Slovanov v Kyjevskej Rusi. Je to náhoda, že v tom čase už aktívne spriadajú svoje nitky u západného suseda Kyjevskej Rusi Cyril a Metod? Len pre zopakovanie, na Veľkú Moravu ich poslal ten istý Patriarcha Fótius, ktorý tak «zázračne» pokrstil Oskoľda.
Nie náhodou Velesova kniha hovorí o kniežati Oskoľdovi ako o temnom vojakovi, ktorý prijal krst od Grékov.

Ale tento prvý pokus o privedenie Slovanov na grécke náboženstvo, t.j. ku kultu Dionýza sa nepodaril. Temným Silám sa za kniežaťa Oskoľda nepodarilo vnútiť obyvateľstvu Kyjevskej Rusi duchovné otroctvo. Prišlo Leto 6390 UMHCH (r. 882 n.l.) a Kyjev obsadili Oleg a Igor, ktorí prišli zo severu. Olegovi sa podarilo ľsťou dostať Oskoľda a zabiť ho. S jeho smrťou sa skončil jeden pokus o preniknutie kultu Dionýza do slovanských zemí.

Naša Viera však hovorí, že každý človek má slobodu výberu viery, a preto u Slovanov nikto nebol prenasledovaný za svoj svetonázor. Tolerancia iných presvedčení je jednak založená medzi Deviatimi základmi Ingliizmu, jednak máme prikázania našich PrvoprѢdkov:

NEVNUCUJTE SVÄTÚ VIERU NASILU ĽUĎOM A PAMÄTAJTE, ŽE VÝBER VIERY JE OSOBNOU ZÁLEŽITOSŤOU KAŽDÉHO SLOBODNÉHO (VOĽNÉHO) ČLOVEKA.
Prikázanie PrvoprѢdka Svaroga

NESPÔSOBUJTE NEŠŤASTIE ĽUĎOM DRUHÝCH VIER, LEBO TVORCA JEDINÝ JE NAD VŠETKÝMI ZEMAMI… A NAD VŠETKÝMI SVETMI.
Prikázanie PrvoprѢdka Perúna

Ak by sme nepoznali podstatu našej prastarej Viery, tak by prítomnosť kresťanov na našom území v tých časoch mohla budiť dojem, že kresťanstvo postupne nadobúdalo prevahu – ale bohužiaľ to bola iba piata kolóna. Takáto tolerancia našich Predkov nám neskôr prišla draho. A navyše ukázalo sa, že kresťania majú toleranciu nulovú.

Po smrti Oskoľda sa kyjevským kniežaťom stal Igor, za ktorého nejaký čas vládol Oleg, neskôr nazývaný prorokujúcim Olegom, čo potvrdzuje jeho védické ponímanie sveta. Najpravdepodobnejšie je, že Oleg bol bojovým volchvom – mágom.

Po smrti Igora sadol na trón v Lete 6453 UMHCH (945) jeho trojročný syn Sviatoslav. Veľké knieža Sviatoslav bol vojakom Svetla, ktorý r. 964 zničil judský Chazarský Kaganát. Chazarský Kaganát bol už začiatkom Noci Svaroga mocný parazitický štát, ktorého metastázy už prenikli do mnohých krajín Európy, Blízkeho Východu a Ázie. Knieža Sviatoslav prekazil Temným Silám plán porobiť si slovanské zeme na samom začiatku najťažšieho obdobia Noci Svaroga tak, ako mali naplánované. Ak by sa im bolo podarilo prevziať moc nad slovanskými zemami už pred tisíc rokmi, tak dnes by všetko na Zemi vyzeralo úplne inak. Takto sa im to podarilo až r. 1917 – ale predstavte si, čoho boli schopní po prevzatí moci v cárskom Rusku…

Na príbehu jeho matky, kňažnej Oľgy môžeme vidieť celú «krásu», t.j. podstatu kresťanstva. Veľká kňažná Oľga prijala grécku, t.j. kresťanskú vieru a dala sa v Konštantínopole pokrstiť. Ako presvedčená kresťanka znenávidela svojho syna, knieža Sviatoslava práve za to, že bol svetlým vojakom a čo robil pre záchranu Kyjevskej Rusi a ako ju ochránil pred kresťanstvom. Ak by boli za Sviatoslavom nastúpili k moci jeho legitímni synovia, temné Sily by len veľmi ťažko mohli rátať so zachvátením moci. Preto mu skrz matku, kňažnú Oľgu podhodili chazarskú Júdejku, ktorá práve pre tento účel prestúpila na grécku vieru. Toto bol v podstate tradičný judský variant prevzatia moci – skrz judskú ženu. Takzvaný inštitút judských «neviest» bola celkovo veľmi osvedčená taktika na nenápadné prevzatie plnej kontroly a moci v krajinách, ktoré neboli inak schopní vojensky poraziť. Kyjevská Rus nebol ani zďaleka prvý prípad. Takto napríklad zničili aj Spartu, alebo už aj samotný Chazarský Kaganát v 7. storočí n. l. A tak kňažná Oľga nenápadne podstrčila svoju obľúbenú komornú a dôverníčku Malku synovi Sviatoslavovi ako súložnicu. Samo osebe dosť zarážajúci fakt, ale podhodenie «sexuálnej hračky» spadá do dobre známej kresťanskej taktiky «účel svätí prostriedky»… Význam mena Malka môžeme rozšifrovať ako «kráľovná». Bola dcérou rabína menom Malik, čo po rozšifrovaní čítame ako «kráľ». Bývali v ruskom meste Ľubič, kde sa vykonávali obrady Černobogovi. Rabíni boli u Júdejcov prakticky vždy z pokolenia Levitov, t.j. «kráľovskej» odnože Júdejcov. Judskú «nevestu» vždy vopred starostlivo pripravili na svoju «misiu». Učili ju dosahovať majstrovstvo v tzv. Čiernej Tantre, čo sú metódy a praktiky ovplyvňovania a ovládnutia muža skrz sex. Dobre pripravená «nevesta» ovládala do najjemnejších detailov špecifiká mužského organizmu, čím spravidla ľahko získavala kontrolu nad mužom. Pomocou Čiernej Tantry «nevesty» účinne premieňali mužov na biorobotov, t.j. na akýsi druh «zombiov», či inak ľahko ovládateľné bábky.

V staroslovienskom jazyku existuje výraz «udovoľstvo». Naši Predkovia pod ním chápali to, čo sa dnes dá označiť ako «voľný sex». Už aj dnešná ruština používa tento výraz v úplne inom význame. Výraz v pôvodnom význame je veľmi výstižný. Ak sa nepriateľ nedá poraziť v čestnom boji na bojovom poli, tak sa dá poraziť skrz «udovoľstvo» – t.j. skrz svoj ÚD. Toto slovo používame aj ako jeden z názvov mužského pohlavného orgánu. Je príznačné, že v názve Júdejcov sa tiež nachádza koreň slova «úd», čo sa dá rozšifrovať ako «odtínajúci úd». Inak povedané – vykonávajúci obriezku, t.j. odrezávajúci predkožku. Zaujímavé je aj to, že u mužov z pokolenia Levitov sa obriezka nevykonáva, hoci u všetkých ostatných judských kmeňov to je povinnosť.

Takáto «materinská starostlivosť» o sexuálny život svojho syna, ktorý navyše mal svoju právoplatnú manželku je dosť zvláštna. Tento fakt sám osebe hovorí o jej plnom podriadení sa a kontrole zo strany Temných Síl. V kresťanskom náboženstve sa zámena manželiek vždy ponímala ako veľký hriech. Ale tak či onak, dôverná komorná kňažnej Oľgy, Malka, sa stala súložnicou kniežaťa Sviatoslava, ktorý bol rodeným vojakom a zákerným zákulisným detailom nerozumel. Ale jeho syn Vladimír bol podľa judských zákonov Júdejcom. Uznanie Vladimíra za svojho syna bol v podstate jediný vážny omyl kniežaťa Sviatoslava, bohužiaľ omyl osudný, pretože nakoniec privodil úkladnú smrť jemu samotnému aj jeho dvom právoplatným synom. Oleg bol zavraždený r. 977 a Jaropolk r. 980 n.l. Ich likvidácia bola príznačná – zabití boli nielen oni, ale aj ich ženy a deti, a to všetko na rozkaz vtedajšieho novgorodského kniežaťa, Júdejcu Vladimíra, ktorého kresťanská tradícia nazýva „Krásne Slniečko“ (pôvodný výraz je „Красное солнышко“ – výraz „красной“ znamená v ruštine ako červený tak aj krásny; a preto v Moskve existuje Krásne námestie a nie Červené námestie. Ak by ho samotní kresťania nazývali „Červené slniečko“, tak by sami uznávali to, že to bol krvavý despota – čoho sa sotva dočkáme). Aby sme to spresnili – patrí medzi svätých! Svätý Vladimír mal šiesť žien: Annu, Adeliu, Malfridu, Olovu, Rognedu a Júliu, ktorá bola predtým manželkou zavraždeného Jaropolka. „Vzal“ si ju dokonca tehotnú, lebo jednoducho „páčila sa mu jej krása“. Okrem týchto si vydržiaval 800 súložníc – 300 v meste Vyšegorod, 300 v Belgorode a 200 v Berestove. Aj tak znásilňoval akékoľvek ženy a dievčatá, takže nijaká žena si pred ním nemohla byť istá. Ako hovoria kroniky: „A bol on nenásytný v jedle, privádzal k sebe vydaté ženy aj mladé dievčatá… Tento (Vladimír) bol nevedomec, ale na konci dosiahol spasenie“.
A tak Júda Vladimír sadol na kyjevský trón sám v Lete 6488 od UMHCH, či inak r. 980 n.l. Postupne ale bez okolkov pristúpil k realizácii plánu vymysleného Temnými Silami a silou zaviedol aj u nás Dionýzov kult…

„Vo štvrtok 31. júla 990 sa knieža Vladimír obrátil k celému védickému obyvateľstvu Kyjeva s nariadením, aby sa na nasledujúci deň dostavili na breh Počajny k vykonaniu obradu krstenia. Nie dvojzmyselne Kyjevčanom nekresťanom oznámil, že každý, kto odmietne krst bude považovaný za jeho osobného nepriateľa… Prax ukázala, že široké masy možno prinútiť len pod hrozbou použitia represívnych nástrojov“ (O. M. Rapov, RUSKÁ CIRKEV OD 9. PO PRVÚ TRETINU 12. STOROČIA, 1988, str. 250).
Takýmto spôsobom v piatok, 1. augusta 990 začal Vladimír, „Krásne slniečko“ občiansku vojnu a bojoval iba so svojimi poddanými. Vladimír rozbil Rus kniežaťa Sviatoslava, ktorá sa rozprestierala od Kaspického mora po Bulharsko. Zároveň upevnil obranu Byzancie – najzákernejšieho nepriateľa Slovanov – a dokonca poslal byzantskému cisárovi na pomoc oddiel 6 000 vojakov.

Veľké slovanské knieža Sviatoslav („otec“ Vladimíra) predtým povedal: „VIERA KRESŤANSKÁ JE OŠKLIVOSŤ“.

V krajine s tisícročnými védickými tradíciami boli Kummiri (zobrazenia PrvoprѢdkov a PrѢdkov v podobe sochy) prítomné všade a ich podstate každý rozumel. Vladimír začal s dobre pripravenou provokáciou, ktorú «odborníci» používajú ako «dôkaz» zverskosti, t.j. «dôkaz» o tom, že naši Predkovia prinášali ako obete živé bytosti a opakujú tento výmysel – či presnejšie starostlivo pripravenú dezinformáciu – dodnes. Júda Vladimír dal príkaz prinášať pred sochami Slovanských PrvoprѢdkov – Perúnom, Dažďbogom, Stribogom, Chorsom, PrvoprѢdkyni Makoš a všetkým ostatným krvavé obety zvierat a ľudí. Podstata týchto činov je strašná. Prinášanie živých obetí, či už zvierat alebo ľudí, nikdy nepatrilo k slovanským obradom. Ale v kulte Kali-Ma, t.j. Čiernej Matky – odkiaľ ich prevzal judaizmus – boli bežné. Aká bola podstata tejto dobre premyslenej provokácie? Vytvoriť nesprávny obraz našich Predkov a podsunúť ho ďalším generáciám. Po výmene niekoľkých generácií, najmä ak 70% dospelých súčasníkov bolo v krátkej dobe nato fyzicky zlikvidovaných, už nikto nedokáže nájsť pravdu.
Kto má záujem sa dozvedieť viac o praktikách ľudských obetí mal by si prečítať knihu SECRET AND SUPPRESSED – BANNED IDEAS AND HIDDEN HISTORY od amerického autora Jima Keitha. Na strane 215 začína článok s názvom SECRETS FROM THE VATICAN LIBRARY, ktorý obsahuje hrozné detaily o praktikách ľudských obetí, ktoré sú dodnes vykonávané. Článok je pomerne rozsiahly a končí až na strane 238. Informácie v ňom zverejnené pochádzajú z vatikánskej knižnice. Uveďme si len niekoľko citátov:

«…OKOLO R. 850 ZAČALA HRAŤ DÔLEŽITÚ ÚLOHU NOVÁ SKUPINA: POD DOHĽADOM VEĽMI TAJNEJ SIONISTICKEJ ELITY SA ZAČALI USÍDĽOVAŤ V NEMECKU ŽIDIA, KTORÍ POSILNILI SVOJE VZŤAHY S GERMÁNSKOU KLIKOU, OBZVLÁŠŤ S PRUŠIAKMI A BAVORÁKMI. HOCI SA RASOVO LÍŠILI, MALI SPOLOČNÚ FORMU NÁBOŽENSTVA; SIONISTI AJ GERMÁNI VYKONÁVALI ĽUDSKÉ OBETE. PRE POCHOPENIE MUSÍ BYŤ JASNÉ, ŽE ŽIDOVSKÁ ELITA NIKDY NEVYJAVILA SVOJE SKUTOČNÉ PRAKTIKY ALEBO VIERU BEŽNÝM ŽIDOM POD NIMI; BOLA TO ELITA, KTORÁ POVAŽOVALA SVOJICH VLASTNÝCH ĽUDÍ ZA SEBE PODRIADENÝCH A VHODNÝCH IBA AKO POTRAVA…»
Jim Keith, SECRET AND SUPPRESSED, str. 217/218

«… PODOBNOSŤ MEDZI ŽIDOVSKÝMI A TEUTÓNSKYMI RITUÁLMI JE VEĽMI BLÍZKA; MOŽNO PREDPOKLADAŤ, ŽE EXISTUJE SPOLOČNÝ ZDROJ TÝCHTO RITUÁLOV, PRAVDEPODOBNE POCHÁDZAJÚCI OD CHAZAROV ZO STREDNEJ ÁZIE…»
Jim Keith, SECRET AND SUPPRESSED, str. 222

A odkiaľ berú «materiál» na ľudské obete dnes (kniha bola vydaná r. 1993)?

«LEN V SAMOTNÝCH SPOJENÝCH ŠTÁTOCH VIAC AKO TRIDSAŤTISÍC ĽUDÍ – VRÁTANE RASTÚCEHO POČTU MLADÝCH DETÍ, VŽDY PREFEROVANÝCH OBETÍ – ZMIZNE BEZO STOPY KAŽDÝ ROK…»
Jim Keith, SECRET AND SUPPRESSED, str. 234

A dôkazy o podstate týchto rituálov sa niekedy dostali aj na najvyššie miesta:

„… ANGLICKÝ KRÁĽ EDWARD I., KEĎ SA DOZVEDEL O PLNEJ PODSTATE PRAKTÍK TEUTÓNOV/SIONISTOV, BOL TAKÝ ZHROZENÝ, ŽE RADŠEJ DAL R. 1290 VYHNAŤ VŠETKÝCH ŽIDOV Z ANGLICKA, NEŽ ABY DOPUSTIL VYKONÁVANIE TÝCHTO OHAVNOSTÍ NA SVOJEJ PÔDE.“
Jim Keith, SECRET AND SUPPRESSED, str. 220

Ale konali viacerí králi:

„… JUŽNÉ ORGANIZÁCIE TEMPLÁROV SPOLU SO ŠPITÁLNIKMI PREDLOŽILI FRANCÚZSKEMU KRÁĽOVI FILIPOVI IV. ZOZNAM OBVINENÍ PODLOŽENÝ OČIVIDNÝMI SVEDKAMI MNOŽSTVA TEMPLÁROV Z JUHU, A FILIP NA PODKLADE TÝCHTO INFORMÁCIÍ VYDAL PRÍKAZ NA UVÄZNENIA V SEPTEMBRI 1307.“
Jim Keith, SECRET AND SUPPRESSED, str. 222

Článok obsahuje ďalšie strašné detaily, ktoré pravdepodobne väčšina ľudí ani nepovažuje za pravdepodobné. Neznalosť skutočnej podstaty niektorých javov vo svete však neznamená, že naivné predpoklady sú pravdivé. Je to len pštrosia politika, ktorá zabezpečí iba dočasnú «úľavu».
Z článku je jasné jedno: elitné skupiny Germánov a Židov dodnes prinášajú ľudské obete. O Slovanoch tam však nenájdeme v tomto smere ani zmienku. Ale ak sa pozrieme do Starého Zákona zistíme, že nejde o nič nové či neobvyklé. Už Abrahám bol požiadaný, aby obetoval svojho syna Izáka. Jahve v poslednej chvíli zasiahol, pretože mal iné plány, ale skutočnosť, že požiadal o ľudskú obetu neuviedla Abraháma do stavu prekvapenia. Okrem iných prípadov z Biblie, pri odchode Židov z Egypta obetovali baránka – rovnako živú bytosť Svetlého Sveta. Aký humánny prístup, keď baránkovi nepolámali kosti «iba» podrezali hrdlo. A vôbec, aj Kristus sa «podáva» svojim služobníkom (je to len maskovanie, v staroslovienčine otrokom božím) ako telo a krv – odkiaľ táto podobnosť? Vedia v skutočnosti kresťania aké obrady vykonávajú? Nie – a ani ich to nezaujíma…
Ak si želáte zistiť viac o podrobnostiach prinášania ľudských obetí (napr. obete sú rozrezávané na oltári zaživa a keď účastníci temných bohoslužieb jedia napr. pečeň, obeť sa ešte zmieta v agónii) a podobných, verejnosti odopieraných faktov autor Jim Keith a táto kniha sú veľmi dobrým zdrojom informácií, ktoré však určite nikdy neprinesú „slobodné“ média; čo nám zároveň dá odpoveď, kto ich v skutočnosti vlastní. Na úvodnom obrázku je zobrazený knieža Sviatoslav so svojou armádou na výprave, ktorá ukončila chazarské satanistické besnenie. Na poli vidno pozabíjaných Slovanov, ktorí obrábali svoje polia a boli nečakane napadnutí Chazarmi a nemilosrdne pozabíjaní. Ako uvádza Jim Keith, ako ľudské obete sú vyberaní a unášaní mladí ľudia ešte bez sexuálnych skúseností – čo má svoj dôvod aj v našich prastarých zvykoch. V slovansko-árijskej spoločnosti sa dievčatá mohli vydávať 16 ročné, ale chlapci až po dovŕšení 21. roku. Voľný sex nebol v žiadnom prípade tolerovaný, pretože pri prvom pohlavnom styku vôbec sa v zmysle prastarých krvných zákonov zvaných RITA na sexuálneho partnera navzájom prenáša „obraz krvi“ Predkov. Znamená to, že prvý pohlavný partner sa natrvalo „zapíše“ do genetického kódu druhého partnera. V ďalšom živote už nezáleží kto je ďalší sexuálny partner, deti vždy dostávajú genetickú informáciu prvého partnera. Táto informácia sa za určitých okolností dá prepísať, ale jedna z nevyhnutných podmienok je naozaj veľká láska. Tento jav dnešná veda pozná ako „telegónia“, a nájdete ju uvedenú aj v Britskej encyklopédii, hoci ju odôvodňujú ako akúsi infekciu. V tejto súvislosti nájdeme aj niekoľko ďalších súvislostí. „Právo prvej noci“ malo za skutočný cieľ postupnú likvidáciu pôvodného obyvateľstva – poznáte nejaký skutočný protest kresťanskej cirkvi proti tomuto aktu? A tu zase vidíme, kto je za kresťanskou cirkvou. Ako príklad si môžeme spomenúť na film Brave heart (Statočné srdce). Anglický kráľ pri predstavení politiky zavedenia „práva prvej noci“ odôvodnil svojim dvoranom rozhodnutie takto: „Ak ich (Škótov) nemôžeme pozabíjať, tak ich premnožíme“. Ak pri prvom pohlavnom styku nedôjde hneď k oplodneniu a obraz prvého sexuálneho partnera sa neprepíše, tak ako inak si túto vetu vysvetliť?

Takže „barbarským“ Slovanom priniesli «vzdelaní» vierozvestcovia dobrú zvesť… A akí „vzdelaní“ boli títo šíritelia dobrej zvesti? Na získanie obrazu nám poslúži citát byzantského misionára, mnícha Belisaria, ktorý v 9. storočí n. l. navštívil Kyjevskú Rus a aj našu vlasť:

«PRAVOSLÁVNI SLOVIENI A RUSI SÚ DIVOKÍ ĽUDIA A ICH ŽIVOT JE DIVÝ A BEZBOŽNÝ. MUŽI A ŽENY SA SPOLU A NAHÍ ZATVÁRAJÚ DO HORÚCO VYHRIATEJ CHALUPY A OBNAŽUJÚ SVOJE TELÁ, NEHANEBNE SA ŠIBÚ DREVENÝMI PRÚTMI AŽ DO ZNEMOŽNENIA A HÁDŽU SA DO PRERÚBANEJ DIERY V ĽADE ALEBO SA OBLIEVAJÚ STUDENOU VODOU A KEĎ SA OCHLADIA TAK SA ZNOVU VRACAJÚ DO VYHRIATEJ CHALUPY UKAZUJÚC SVOJE TELÁ.»

Nuž, ak by si kresťanská cirkev a jej členovia stáli za svojim, tak návšteva v dnešnom ponímaní sauny (tradične slovienskej a dnes už iba ruskej «bane») by malo byť považované za znak divých mravov… Mimochodom nebude od veci si vyjasniť pôvod slova „barbar“. V pôvodnom staroslovienskom znení a aj v dnešnej ruštine sa používa ako „VARVAR“, čo znamená „bradatý“. Protikladom je slovo „VARVARA“, čo znamená „bez brady“. A odtiaľ napríklad pochádza aj ženské meno „BARBARA“.

Ako prebehlo „dobrovoľné a radostné“ prijímanie gréckej viery nám hovoria letopisy, ktoré, z pochopiteľných dôvodov, veľmi hmlisto opisujú prebiehajúcu hrôzu. Slovanské meno kniežaťa Vladimíra poslúžilo ako vynikajúci pláštik na zakrytie jeho skutočnej podstaty, ale rovnako dobre táto taktika poslúžila aj v r. 1917, v takzvanej «ruskej» revolúcii, ktorú nevykonali nijakí Rusi… A tak letopisy «skromne» mlčia o skutočnom počte zabitých ľudí v rámci «dobrovoľného» prijímania cudzej viery. Mlčia o tom, že za 12 rokov nanúteného pokresťančovania – ktoré zasiahlo aj Slovensko – bolo fyzicky zničených 70% obyvateľstva, presnejšie z niečo medzi 12 a 13 miliónov Rusov a Slovienov v Kyjevskej Rusi ostalo nažive asi 4 milióny viac-menej detí. Nuž a Vladimír začal s nasťahovaním iných národov do vyľudnených priestorov Kyjevskej Rusi. Dnešných neslovanských obyvateľov kaukazského regiónu ruská „Pravoslávna“ kresťanská cirkev nazýva „pôvodné obyvateľstvo“ – nuž áno, inak by musela priznať, čo so skutočným pôvodným obyvateľstvom urobila. A u nás «náhodou» už boli Maďari – alebo ide o rovnaký „rukopis“ autorov „Veľkej hry“? Nuž tak, pred 1 000 rokmi prišla k nám dobrá zvesť… otázkou ostáva iba – pre koho?