Umenie charakterníctva

Hoci charakterníctvo je v našom ponímaní spájané výlučne s bojovníkmi, ktorí majú doslovne nadľudské schopnosti, nie je to ani zďaleka všetko. Môžeme dokonca povedať, že charakternícke umenie vo význame vojakov s nadľudskými schopnosťami je čo do obsahu vari ani nie viac ako 15 až 20% celého prastarého umenia Kazakov, ktoré sa podľa prastarej tradície nazýva Veľký Spas. Je to všeobsahujúce umenie ako správne žiť – kľúčový je tu koreň PRAV, teda podľa Konov Pravi.
Už sme písali o tom, že naši Predkovia v dávnej minulosti – keďže učenie o Jugách, alebo v našom ponímaní o Dni a Noci Svaroga je učením o nevyhnutnosti cyklického striedania sa Dňa Noci – vedeli, že prichádzajú najťažšie skúšky, tak rozdelili Prastaré poznanie medzi 13 Rodov. Každý z týchto Rodov je nositeľom jednej špecifickej oblasti, hoci čiastočne jeho poznanie pokrýva aj ostatné oblasti. No celé, Prastaré poznanie môže nastúpiť až spojením poznatkov všetkých 13 Rodov. Takto teda treba chápať aj poznatky tých, ktorí dnes vyučujú charakterníctvo. Tí skutoční, či už Mudrci alebo Víťazi zatiaľ ostávajú v doslovnej ilegalite. Dôvody všetci poznáme. No na druhej strane to nemusí znamenať, že to, čo učia je naozaj iba „z druhej ruky“. Existencia všetkých Rodov dodnes znamená aj niečo iné – že poznanie všetkých Rodov a najmä všetky Rody sa dochovali dodnes. Ak by zanikol čo i len jeden, už by sme neboli schopní prežiť. Toto musíme pochopiť aj napriek tomu, že navonok ešte aj tak otvorene všetci nevystupujú a všetko poznanie ešte ani zďaleka nebolo uvoľnené pre verejnosť. Je to aj preto, lebo takéto veci sa dajú použiť aj proti nám.
Pozrieme sa teda v krátkosti na niekoľko oblastí, ktoré pokrýva učenie Veľkého Spasu. V tomto článku si zhrnieme umenie charakterníkov, základné poznatky o tom, ako sa má stavať dom a aj jeden z jednoduchých rituálov ako vyčistiť svoj dom od negatívnych energií.
Praktické základné metódy starej slovanskej tradície zamerané na rozvoj človeka v našom Javnom Svete si môžeme najjednoduchšie priblížiť práve na príklade Kazakov charakterníkov. Čo to vlastne boli za ľudia a čím sa líšili od bežných smrteľníkov? Odpoveď poznáme – v starých časoch sa charakterníkmi nazývali Kazaci, ktorí mali nadľudské schopnosti a žili v divých, neprebádaných krajoch, ktoré sa nazývali „Divé pole“. Charakterníci dokonale poznali stavbu a vlastnosti ľudské biopočítača. Oni sami ľahko a dokonale ovládali svoje telo a Dušu tak, že si vytvárali v nich nové a stále dokonalejšie programy. Už sme v minulých článkoch hovorili, že my, deti Bohov, stvorení na Šiesty deň – nie ôsmy ako biblický národ – aj sami tvoríme na svoj Obraz. My sme stvorení na Obraz Bohov, a teda aj naše tvorenie odzrkadľuje túto zákonitosť. Počítač ako taký je našim výtvorom, teda na jeho princípe – ako na našom vlastnom obraze – môžeme dobre názorne pochopiť aj naše vlastné fungovanie. Aj my sme tvorení „železom“ a „programom“, no väčšina z nás nevie, čo je čo a už vôbec netušíme, ako náš vlastný biopočítač ovládať. Preto nás riadia vírusy (Tóra a jej demoverzia Biblia) a nie vlastný „operačný systém“ (t.j. poznanie Predkov – Védy).
Charakterníci však mali v tomto absolútne jasno. Dokázali prelomiť obranu akéhokoľvek cudzieho nepriateľského tela – biopočítača – a zaviesť do neho rozličné vírusové programy, ktoré nazývali „Morok“. Ak bolo potrebné, vedeli sa prepnúť aj na priame riadenie cudzieho tela. Dnes môžeme charakterníka najľahšie porovnať s hackerom. No porovnanie je iba približné, lebo dnešný hacker je iba žalostná paródia skutočného charakterníka. Čo do podstaty však môžeme charakterníka chápať ako hackera, akurát že charakterník vedel vedome a majstrovsky prenikať do biopočítačov ľudských tiel, pričom dnešný hacker dokáže preniknúť akurát tak do procesora v železnej či plastovej krabičke.
Samotné slovo „charakterník“ znamená: „cha“ – vyšší, kladný, „ra“ – svetlo, žiarenie, „k“ – ktorý, „tern“ – udržiavať. Je to teda ten, kto v sebe udržal Vyššie Svetlo a preto má dar neobyčajných, nadľudských schopností. Takýchto Kazakov-čarodejov často nazývali aj „gardovníkmi“ alebo „zamoročníkmi“, pretože dokázali zahaľovať „morokom“, no neraz ich jednoducho nazývali iba znacharmi či vedúnmi.
Podľa starých podaní charakterníci dokázali toho naozaj veľa. Dokázali prežiť celé týždne bez vody; videli na stovky kilometrov; premieňali sa na mačky a psy (často chrtov); celé dni dokázali byť pod vodou a na breh vychádzali úplne suchí, pričom z ohňa vychádzali mokrí a napúšťali „hmlu“ či desivé sny na nepriateľov; dokázali nachádzať poklady; zahovárať rany; vedeli postaviť mŕtvych na nohy; z jedného kraja stepi na druhý sa dokázali premiestňovať v okamihu; pomocou špeciálnych zrkadiel videli na stovky vierst okolo seba a dokázali sa dozvedieť úmysly nepriateľov. Starí dedovia hovorievali, že títo nesmrteľní sa dokážu prelievať aj do rieky, či na dvanástich jazykoch plynule hovoriť. Okrem iných vlastností, ktoré im boli vlastné sa dokázali meniť na divé zvery, mali neuveriteľnú životaschopnosť a necitlivosť k bolesti, dokázali liečiť a poznali množstvo rozličných bylín a korienkov.
Charakterníci, ktorí mali takéto tajné poznanie dokázali otvárať zámky bez kľúčov, prechádzať cez rieky na kúsku plátna či chytať holými rukami rozžeravené železo. Dokázali žiť na dne riek, vchádzať či vychádzať z pevne zavretých alebo dokonca zašitých vriec. Pomocou moroku dokázali premeniť ľudí na kríky a jazdcov na vtáky. Dokázali vliezť do obyčajného vedra a plávať v ňom pod vodou stovky či tisíce vierst.
Veľa sa zachovalo aj rozprávaní o kazackých bohatieroch. Boli to bohatieri, akým nebolo rovných nikde. Dokázali hrubé železné pásy – ako snopy na poli – okolo hrdiel Poliakov či Turkov obtáčať. Mali také tuhé luky, že v Poľsku sa s nimi márne sililo niekoľko ľudí naraz, no oni ich hravo naťahovali sami. Nuž hľa – takýchto sme mali Predkov. Ale akým spôsobom sa takýto stávali?
Nech by ste sa dostali k akýmkoľvek metódam nácviku, jedno musí byť vopred jasné – okrem zriedkavých výnimiek, charakterníctvo a volchvovanie možno bez riskovania vlastného zdravia cvičiť jedine za bezprostredného kontaktu so skúseným poradcom.
Ak by sme aj chceli dosiahnuť výnimočné výsledky, tak musíme vedieť, že s cvičením je nutné začať už v detstve. Rituály a posvätenia vojaka-kazaka sa začínajú doslovne od plienok. Už od narodenia do jedného roku života ho mama kúpe každý deň programovaním-náhovormi: na silu, na zdravie, na úspech. Zavádzali sa Rodové obranné programy-oberegy: od nepriateľov viditeľných aj neviditeľných, od guliek, šípov, meča a podobne.

Otec synovi prikazoval:„Nestraš sa smrti, straš sa konca bez Slávy!“Potom junák, ktorý sa chcel stať charakterníkom, musel prejsť množstvo skúšok a mnohé sa musel naučiť, musel spoznať tajomstvo sily, ktoré je ukryté v samotnom spôsobe života. Ako malý kazačik vyrastal, dávali ho na učenie ku skúseným kazakom a staršinom. Takéto deti volali „novoluniania“ alebo „džuramovia“. Dĺžka výcviku „novoluniaťa“ nebola vyhranená, ale bolo nie menej ako desať rokov. Ukončenie prípravy určili poradcovia.
Mládež si neustále vyvíjala svoje skutočné vlohy, zdokonaľovala si telo aj programy – návyky v rozličných druhoch merania si síl v boji aj v tancoch ako aj rôznych cvičeniach, ktoré si vyžadovali schopnosť dokonale zvládnuť špičkovú jazdu na koni, ovládať všetky druhy zbraní a vedenie bojových činností samostatne aj v skupinách.
Okrem bojových umení – nutných, ale pre charakterníka nepostačujúcich – sa učili majstrovsky vnikať do umu nepriateľov a ovplyvňovať psychiku nepriateľa: vyvolať u neho vystrašenie, demonštrovať svoju prevahu, navádzať „manu“, „vyprázdňovať vedomie“ a ďalšie veci. Až keď sa toto všetko naučili, tak vstupovali do stavu charakterníkov.
Nemôžeme tu rozoberať všetky detaily umenia prípravy charakterníkov na všetky aspekty, takže si iba zacitujme z Bhagavan Budhadeva:
Odídený na veľkú vzdialenosť,putujúci osamote, nie telesný,ležiaci v jaskyni (miesto, kde sa nachádza vedomie) –to je um. Ten, kto pokoril ho, je slobodnýod okov Mary“.Hlavnou úlohou nášho života vo Svete Javi je z pohľadu charakterníkov spoznať svoje „JA“. V horeuvedenom citáte má zvrat „slobodný od okov Mary“ význam „oslobodený od reinkarnácií“. Bhagavan – tu musíme podotknúť, v našom, pôvodnom výraze ide o Bchagavan, lebo naše pôvodné CHA-TCHA sa akosi pozmenilo na HA-THA. Tento výraz teda znamená „Idúci po Božej púti Vanov“. Podobne druhé slovo je pôvodne Budchadeva, teda „Prebúdzajúci Božiu energiu CHA (t.j. v podstate charakterník)“ – čo je priezvisko Sidhartu Budhu. Metodika výcviku charakterníka teda začína vykročením na cestu nadobudnutia samovedomia a kontroly nad umom.
Z „iného rožku“ védického učenia Veľkého Spasu je umenie správneho stavania domu na bývanie. Okrem už spomenutých súvislostí závislých od metriky domu – používame tradične stopový systém, ktorý začína určením aršinu domáceho pána.