Môj Boh ma otrokom nevolal!
Môj Boh – nie je tvoj, a on netúži po obeti.
On mi moje srdce krížom nezašil.
Nie sme otrokmi! Sme Živý, sme nesmrteľní!
Môj Boh ma trpieť nenútil –
Niet vernosti v žiadnych mukách, v žiadnych utrpeniach.
A tvoj – mučeniami skúšal.
A opäť ti poslal skúšky.
Zo svojich Ľudí zrobil otrokov,
Zdusil srdce a zrazil na kolená.
Povedal, že niet iných Bohov.
A nie ste Bohmi! Ste nemé plemä!
Moja Zem je v slzách. Ona mlčí.
A ľudia spia, zabudnutí v hmlistých snoch.
Vstaňte ! Veď, zo svetla durman-sviečky
Zomierate, ešte nenarodení!
Môj Boh ma nepozastavil hriechom.
A mojej obete mu netreba.
On bol rodák, žiadny pastier.
A môj Národ sa nestal nevoľným stádom.
Rýchlo! Rýchlo! Noc Svaroga je preč!
Na Našich Zemiach sa spolu stretneme.
Môj Boh ma otrokom nevolá.
A hmla sa rozptýli… hneď, ako sa Zobudíme!
Zdroj: z útrob internetu a múdrosť našich predkov
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.