Deň KOĽADU

„SVAROG S LADOU ZRODILI BOHA PERÚNA – ODINA (prvého),

A PERÚN S BOHYŇOU ROSOU ZRODILI TARCHA DAŽĎBOGA,

A TARCH DAŽĎBOG S BOHYŇOU ZLATOU ZRODILI ZAKLADATEĽA KAZÁCKEHO RODU BOHA KOĽADU“. (Kazácke védy)

Deň zimného slnovratu (pohyblivý, 21.-22.12.) je deň, kedy začína nové KOLO (= kruh). Boh KOĽADA, boh tepla, Svetla a Zimného Slnka, sa spúšťa na Midgard (=Zem). Prináša nový rok – kolo –  ľuďom, dni sa začínajú predlžovať, otvára vráta jari a letu.

Koľada, aj boh mieru, zanechal potomkom Nebeského Rodu KOĽADOV DAR – kaľadar – kalendár. 

Koľadov sviatok či Koľadky sa spomína aj ako Koročun, Karačun, Kračún (od Kolotun alebo Kalačin –  Kolo (koleso) a Čun (tun, tin – deň). Názvy Karačun či Kračún sa používali pôvodne pre deň zimného slnovratu – najkratší deň a najdlhšia noc v roku.

V deň Koľadu  (24.12. , kedy sa oslavovalo narodenie Koľadu – už je jasné, odkiaľ prišla tradícia zdobiť stromčeky?) sa zdobil STROM RODU, poväčšinou dub, spievali sa oslavné piesne. Výzdoba bola i v príbytkoch, imitovala slnko, často boli ozdoby a rozmiestnené predmety žltej farby. (Dnes sú to vločky, cencúle, biela farba prevažuje. Každý predmet i farba sú „odtlačkom“ do hmotného sveta, ozdoby predstavujúce Slnko mali pomáhať rastu jeho sile.)

Za odriekania istých slov sa vykonávalo vitie na odohnanie zlých, nečistých síl. V noci sa založil posvätný oheň KRADA a čakalo sa pri ňom až do prvých ranných lúčov. (Krada je i pomenovanie šiestej slovanskej runy, ktorá znamená Oheň, Pravdu, Očistu, Božskú iskru v človeku, spojenie ľudí a Nebies, ).

Zvykom tiež bolo vytiahnuť hrubé brvno – kladu, ešte horiacu z ohňa a prejsť s ním okolo dediny, čo plnilo očistnú funkciu i ochrannú a malo to zaistiť požehnanie. Z ohniska si ľudia brali uhlíky, od ktorých zapaľovali oheň vo svojich peciach.

Sú i také záznamy, kde sa hovorí, že ľudia túto vatru zapaľovali uhlíkmi, ktoré každý doniesol z domu. A namiesto brvna uvádzajú hrčovitý koreň, nachystaný v lete, sušený na slnku, takzvané letečko, zdobený klasmi, aby sa v nich nahromadená slnečná energia vrátila k slnku a dala mu silu.

Deti ráno navštevovali obyvateľov dediny a spievali veselé piesne o Koľadovi – koledy. Verilo sa, že príchod detí do domu v toto ráno a ich spievajúce hlasy prinesú hojnosť, zdravie, silu obyvateľom domu, ktorí ich štedro odmeňovali. 

Na obed bol zvyk rozrezať peceň chleba v tvare kruhu – kolesa na 7 častí a prestrieť slávnostný stôl, ku ktorému prichádzali umytí v bani (sauna). Z chleba dali i zvieratám. Nechýbala soľ a tiež otiepok sena na stole, z ktorého sa potom dalo zvieratám do krmiva a hydine do hniezd. Niektorí vyrábali i slamené bábky. 

Večer sa spievali rituálne piesne. Deň Koľady bol zároveň zjednotením RODu. Deti – ak nežili s rodičmi – navštevovali rodičov a nosili im darčeky. Takto sa všetci členovia spoločne stretli. Pretože Deň Koľadu je zároveň Deň RODu, oslavy Predkov a Svetlých bohov. Utužovali sa vzťahy, bola tu príležitosť vyjasniť si nedorozumenia, spory, zmieriť sa, odpustiť si, nájsť znovu pretrhnuté väzby, či popracovať na vnútornom hneve voči členom RODiny a vyriešiť existujúce napätie – porozprávať sa „narovinu“.

Koľada býva zobrazený aj ako muž s mečom s ostrím otočeným nadol, čo bol symbol pre ochranu Múdrosti Nebeského Rodu. Často ho maľovali ako mladého urasteného muža s veselým, radostným výrazom, menej ako dlhovlasého bradatého starca.

Symbolom Koľadu bolo koleso s ôsmymi špicatými lúčmi ako znakom Slnka. 

(Musíte pochopiť, ako je vybudovaný psychofyzikálny most medzi vedomím Človeka a Stvoriteľa – Čo je dnes tento večer cenné? Skutočnosť, že dnes je energia nášho Slnka maximálne aktivovaná. Je súčasťou životodarnej sily Stvoriteľa. V čase takejto aktivácie sa môžete ľahko dostať do kontaktu nielen so „svietidlom“ (zdrojom svetla), ale aj s vedomím našej planéty. Faktom je, že sila Zeme a jej informačné pole v dňoch rovnodennosti a slnovratu vždy dosahujú maximum. Inými slovami, kontakt so silami kozmickej cnosti bude v súčasnej dobe uľahčený. Koľada je hypostáza Stvoriteľa, ktorá je spojená s cyklickou aktiváciou Slnka. Toto je druh energetického kanála komunikácie medzi vedomím Stvoriteľa a ľuďmi, ako sme my. Tento kanál má však jednosmernú šírku pásma. Čo to znamená? Skutočnosť, že vyššie sily sa stretávajú iba v línii pozitívneho alebo evolučného. V našom svete neakceptujú a nič nerealizujú. To znamená, že v dňoch rovnodennosti a slnovratu sa vypnú všetky tmavé egregátory, vrátane kabbalistického a egregora scientológov. 

Stručne povedané, všetko bez výnimky. V tie isté magické sviatky sa vždy realizujú pozitívne túžby človeka, čo nás dnes čaká! – priame spojenie so Stvoriteľom a že naše požiadavky, ak sú pozitívne, budú určite splnené.  Prostredníctvom ohňov je uzavretý energetický cyklus Slnko-Zem-Slnko, čo je veľmi dôležité: Z nášho svetla, cez teplo a svetlo, sa informácie prenášajú na Zem.  Len málo ľudí si je vedomých tohto toku sily a vedomostí, rastliny a zvieratá ho používajú na zmyslovej úrovni. Ale iba človek môže vedome uvoľniť energiu Slnka a po naplnení svojimi informáciami poslať späť na Hviezdu.  Jeden zo všeobecných zákonov vesmíru: PODOBNÉ CIELE sa spoja do Celku. Je to otázka frekvencií: blízke frekvencie sú integrované do jedného celku. Teraz nás zaujímajú možnosti živého ohňa a človeka. Iba Človek je schopný vyplniť planúci plameň svojimi informáciami, nikto iný na Zemi to nie je schopný. Ukazuje sa, že Slnko je druh výkonného transformátora? … Sidorov.)

ĎALŠIE SVIATKY

Koľada – Zimná rovnodennosť, Biele sviatky, pohyblivý sviatok, 21. – 25. december

Komojedica (Maslenica) – Jarná rovnodennosť, čo sú Zelené sviatky na 21. – 23. marca.

Kupala – Letný slnovrat, Žlté sviatky na 21. – 22. júna.

Oveseň-Ovseň – Jesenná rovnodennosť, Červené sviatky na 21. – 22. septembra.

SVÄTENIE VODY HVIEZDNYM SVETLOM

V tomto čase bol zvyk svätiť vodu hviezdnym svetlom. V 17.-18.storočí sa ešte dodržiaval na Ukrajine, odkiaľ bol prinesený i k nám a asi najviac sa uchytil a rozšíril na Kysuciach a SV Morave. 

Hlinené misy s vodou sa položili na okná a „zbieralo sa nočné svetlo – hviezdne“ 12 nocí a dní, potom sa voda zliala a používala na veštenie a liečenie, pripisovala sa jej magická moc. Misy sa kládli na okná v deň zimného slnovratu, alebo až po 25.12., po oslavách (uvádzajú sa obe časové rozpätia).

(Dnes 22.12. som náhodne zistila, že na území súčasného Belgicka v predkresťanskom období existoval totožný zvyk – založiť jeden spoločný oheň, do ktorého sa vložilo hrubé brvno, väčšinou ale z ovocného stromu, aby bola v domoch „úroda = hojnosť“, a potom sa z uhlíkov zapaľovali domáce krby/pece. Slovania?)

zdroj: z útrob internetu a múdrosť našich predkov