Štruktúry, ktoré nám boli vtĺkané a nikdy nevysvetlené. Rodičmi a učiteľmi s dôležitosťou a samozrejmosťou predkladané v úplnej a statickej ne-vedomosti. Národ, ktorý má tak veľký potenciál v sebe, aby zmenil a navrátil túto krajinu na malé – veľké „Švajčiarsko“ za veľmi krátku dobu. Slovania, Sloveni, Slováci, všetci tento potenciál v sebe majú. Už len naša hymna hovorí za všetko.
Zastavme ich Bratia veď sa oni stratia Slováci ožijú,
To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo,
ale blesky hromy vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo
Už Slovensko vstáva, putá si strháva…
Veru, teraz je ten čas vstať a chopiť sa múdrosti slova a činov. Veď oni sa stratia, no bez našich činov, len sa nevytratia.
Čo to na rodnej slovenskej zemi sa udialo, za posledné veky, čo utláčaní sme boli. Kde tá krivda vznikla, teraz je ten čas, pochopiť jej dátum vzniku. Dať jej minulosť do úplného zániku. Odpustiť a začať v sile slova konať. Prestať plakať a nariekať nad minulosťou a hrdo sa pozrieť jasnej budúcnosti.
Od kedy sa slovenské obce a mesta stali „ovcami“. Veď sa sami pozrite. Michalovce, Bohdanovce, Ličartovce, Čenkovce, Konrádovce, Pliešovce, Vtáčkovce, Letanovce, Trebeľovce, Pinkovce, Mikušovce… Prečo sa tieto dediny, mestá a ľudia v nich stali nevedomými „ovcami“. Koho napadlo pridať slovo „ovce“ za zvučné meno: Bohdan, Veľký Michal, Konrád, či Ličart. Prečo tá zmena v dobe minulého storočia. Kto to zmení a zbadá, že zo slovenského národa niekto ovce spravil.
Áno, ovca je mierumilovné nebojovné zviera, ktoré dáva ľuďom výbornú obživu, od mlieka, žinčice, syrov až po teplé ošatenie a prikrývky. Treba však dbať na vlastnú čistotu a mierumilovnosť a uvidieť klamstvo a neprávosť a prestať im dávať energiu.
Už Slovensko vstáva, putá si strháva. Nech silu, múdrosť a čisté srdcia sa navrátia do spravodlivosti a čistoty Slovenského národa. Nech tvoríme si To pre našu vlasť.
Vážiť si jeden druhého ako vlastnú mať. Bolo nám to podvedome podkladané kde závisť, ktorá nie je Slovanom, Slovákom blízka, veď dobrosrdečnosť, láskavosť a hlavne múdrosť nám bola do vienka daná. No bez pochopenia sa ďalej ísť nedá. Pochopiť a poďakovať starému a pomyselnou šabľou to preťať. Bojovať bez boja a napraviť veci, aby ľudia mohli vidieť, že jedno sme všetci. Ľud slova, ľud pravej podstaty boha. Nie v nadradenosti, ale v úcte a rovnosti. V spravodlivej rovnoprávnosti. Dosť bolo krádeží, ktoré sa na tejto zemi diali. Veď uvedomenie si, že kradne len ten, ktorý nevie čo koná. Lebo ten, ktorý vedome to robí, chápe, že všetko sa mu jedného dňa 100x aj vráti. Začnime od seba a spojme sily, lebo v jednote je sila, tak sme vždy žily.
Branislav Rybička
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.